VsetkoVmeste.sk
Online:
Katalóg: Auto-moto Informácie Zábava Cestovanie Domácnosť Financie Inštitúcie Služby Šport Vzdelávanie Kultúra Móda Počítače Priemysel Reštaurácie Stavba Zdravie
Pštros Emu | |||
Pštros Emu je najväčší žijúci vták na svete a v našich zemepisných šírkach ho môžete najčastejšie nájsť v zoologickej záhrade. Výnimkou sú však aj rôzne chovateľské stanice alebo súkromné chovy, ktoré sa zameriavajú na chov pštrosov. Pštrosy majú pôvod ešte v prvopočiatkoch existencie života na našej planéte a hoci za toto časové obdobie prešli veľkými evolučnými zmenami, niektoré ich charakteristiky sa až tak nezmenili. | |||
Už prvý pohľad na tohto majestátneho vtáka prezradí, že jeho historickí predkovia, z ktorých sa neskôr vyvinul, museli byť naozaj gigantickými vtákmi. Hoci nie je veľa nálezov z tohto obdobia, predpokladá sa, že predkovia pštrosa lietali. Neskôr však túto svoju schopnosť stratili a stali sa naopak vynikajúcimi bežcami. Išlo o vtákov s veľkosťou asi 4 metre, ktorí žili na našej planéte približne pred 12 miliónmi rokov. Dnešný pštros váži približne 100 kilogramov a samec je charakteristický čiernym zafarbením peria s bielymi perami na chvoste. Naopak samice spoznáme už na prvý pohľad tak, že ich perie je sivohnedné. Všimnúť si môžeme aj malé zakrpatené krídla, ktoré pštrosy využívajú iba pri predvádzaní sa samičke, prípadne pri ochrane mláďat pred priamym slnkom. Ich masívne nohy sú úplne holé a zaujímavosťou je ich spodná časť, ktorá je tvorená dvoma veľkými prstami. Jeden z nich pripomína kopyto, vďaka čomu sú pštrosy schopné vyvíjať veľkú rýchlosť, približne 70 kilometrov za hodinu. Vnútorný prst na jeho nohách je zasa prispôsobený na boj, v prípade ohrozenia ním dokáže pštros kopať naozaj mimoriadne silno. Asi najzaujímavejšou časťou pštrosa je jeho krk, ktorý je dlhý a na rozdiel od iných vtákov bez operenia.
Vďaka nemu dokáže vydávať zvuky, a to nafukovaním jeho hornej časti. Oči má pštros veľké a čierne s ochrannou riasou, ktorá ich chráni pred prašným prostredím púšte. Samotné oči sú väčšie ako oči ktoréhokoľvek iného suchozemského zvieraťa. Po vonkajšej stránke sme si pštrosa už predstavili, pozrime sa teraz na to, čo je charakteristické pre jeho správanie. To je potrebné vedieť aj v prípade, že sa niekto rozhodne pre jeho chov v. Pštros je veľmi spoločenským zvieraťom, keďže v prírode žije výlučne v skupinách s niekoľkými desiatkami jedincov. V týchto skupinách panuje prísna hierarchia, pričom dominantné samce riadia smer putovania celej skupiny. Denne prejde skupina aj 40 kilometrov, putovanie prerušia iba v tom prípade, ak sa dostanú na územie s dostatkom potravy. Vďaka dlhému krku a mimoriadne dobre vyvinutým zmyslom dokážu odhaliť nebezpečenstvo veľmi rýchlo a ujsť do bezpečia. Pštros sa živí najmä rastlinnou potravou, pričom denne jej dokáže skonzumovať veľmi veľké množstvo. Jeho trávenie však nie je dokonalé a preto okrem trávy musí pojedať aj piesok či menšie kamienky, ktoré dokážu v žalúdku potravu pomlieť na menšie kúsky. Nepohrdne ani drobným hmyzom, termitmi, menšími hlodavcami, vtákmi či plazmi. V zajatí sa z nich však stávajú všežravci, čo skonzumujú takmer všetko, čo im dáte. Podmienkou jeho prežitia je dostatok vody, ktorú pštros potrebuje nevyhnutne k svojmu životu. Pštros dospieva vo veku troch až štyroch rokov, kedy sa môže začať aj páriť. Párenie môže prebiehať aj s niekoľkými samicami postupne. Samec potom vyberie najvhodnejšie miesto na vytvorenie hniezda a sám ho aj postaví. Vyhĺbi pritom asi polmetrovú jamu s priemerom tri metre, kde sa sám posadí a čaká na znášku vajec od samíc, s ktorými sa páril. Samice postupne prichádzajú ku hniezdu a znášajú vedľa neho vajcia, ktoré pštros zobákom ukladá pod seba. Naraz tak môže byť v hniezde aj 20 vajec. Mláďatá sa rodia veľmi samostatné a už krátko po vyliahnutí si svoju potravu zabezpečujú bez pomoci rodičov. Zaujímavosťou je aj vek, ktorého sa pštros dožíva. Vo voľnej prírode to môže byť 30 rokov, avšak v zajatí oveľa viac. Sú známe prípady, kedy sa pštros chovaný v zajatí dožil až 70 rokov. Dnes existuje veľké množstvo pštrosích fariem, niektoré z nich aj v severských štátoch, keďže chov pštrosa neprináša v podstate žiadne obmedzenia. Chovajú sa pre mäso, ktoré je veľmi chudé a podobné hovädzine. Jedno je však isté, pri zaobchádzaní so pštrosom treba byť veľmi opatrný, keďže tieto zvieratá majú veľmi prchkú povahu a už pri najmenšom náznaku nebezpečenstva zaútočia. Ich mohutné nohy dokážu zabiť menšie zviera a človek nie je výnimkou. Copyright VšetkoVmeste.sk 2012-02-11 | |||
Ďalšie články:
magazín!